Chemické okienko

Nápis na krabičkách – čo to skutočne znamená?

Ahojte! Už dlhšie som Vám sľubovala tento článok o rôznych nápisoch, obrázkoch a sloganoch na krabičkách či samostatných produktoch. Najčastejšie sa opakuje pár z nich a ja by som Vám ich chcela jeden nápis po druhom vysvetliť. Najmä či majú oporu v legislatíve, zákonoch či reguliach a čo bežnému nakupujúcemu tieto slogany hovoria. Je to len ťah výrobcov? Nebudem sa tu rozpisovať všeobecne, poďme rovno na to 😉

Hypoalergénny (“bez potenciálnych alergénov”)

Toto je naozaj čarovné slovíčko, s ktorým sa stretnete na jedenom detskom i dospeláckom výrobku. Laicky by mal znamenať, že sa odlišuje od iných výrobkov tým, že obsahuje najmenej potenciálnych alergénov a iritantov. V podstate ale je to jednoducho len ťah výrobcov prilákať kupujúceho, lebo jeho produkt je akože perfišný pre všetky citlivé pokožky. Úprimne? Je to blbosť. Nejeden krát nájdeme v zložení i parfumáciu, ktorá patrí medzi kontaktné alergény, a mnohé iné ďalšie látky. V princípe – to, že ja na to nezareagujem neznamená, že ani Ty. Každá pokožka je iná, výnimočná a naozaj tento nápis neznamená zhola nič a je to len ťah výrobcu na zákazníka.

Nekomedogénny (“neblokuje/neupcháva póry”)

Ďalšie čarovné slovíčko, ktorým sa výrobca snaží ohúriť zákazníka. Opäť je to ďalší absolútne zbytočný nápis, ktorý nemá podporu ani v nejakých reguliach či definíciách. Výrobca sa riadi sám svojim dojmom, pretože nikde nie sú definície, čo všetko má produkt obsahovať alebo nie, aby niesol značku “nekomedogénny”. Nie je dané, že teraz v tých produktoch sa nesmie nachádzať žiadny olej (ktorý teda môže/nemusí byť komedogénny). Jednoducho je to označenie, ktoré nikto nereguluje a zvesela ho výrobcovia používajú najmä na produktoch pre mastnú/zmiešanú/problematickú pleť. Opäť – ak Tebe tie póry prípravok neupcháva, skvelé, ale ďalším xy ľuďom kľudne môže. 😉

Klinicky testované

Poďme si trošku rozobrať, čo Vás napadne pod pojmom klinicky testované? Ja sa teraz odosobním od toho, čo už viem, ale predstavím si rozsiahle laboratórne skúmania a poznatky, ktoré sú analyticky vyhodnocované a tak povediac “na vysokej úrovni”. Avšak, prekvapujúco, znamená to len toľko, že produkt bol otestovaný skupinou ľudí, ktorý následne opisovali a zhrnuli ich pocity z daného výrobku, aj či na produkty reagovali či nie. Prekvapení? Niečo ako tieňový beauty blogeri. Nuž, ani klinicky testovaný výrobok nie je zárukou kvality.

Dermatologicky testované

V princípe sa jedná o ten istý nápis a vyjadrenie ako pri klinických testovaniach, akurát dozorovaný celý ten “test” nie je vedcami, ale dermatológmi. Navyše, opäť neexistujú žiadne pevne stanovené definície/štandardy, ako by taký test mal vyzerať, koľko ľudí by sa ho malo zúčastniť a čo vsetko by sa pri testoch malo sledovať. V skratke – každý si to testuje, ako sa mu zachce.

Fragrance free (“bez parfumácie”)

Ako som už uviedla do zátvorky, nápis by mal znamenať bez parfumácie. Parfum sa zvykne v zloženiach označovať ako “parfum” alebo ako “fragrance”. Okrem toho, parfum môže obsahovať kľudne aj 150 látok, ktoré výrobca nie je povinný v zloženiach uvádzať a sú považované za obchodné tajomstvo. Jediné, čo majú povinné, je uvádzať 26 vonných látok, ktoré môžu byť potenciálne alergény. V oplachových výrobkoch (čističe pleti, čampóny, kondicionéry a iné) ich musia uvádzať samostatne, ak prekročia koncentráciu 0,01% a v bezoplachových výrobkoch (krémy, séra a všetko čo sa neoplachuje) ak prekročia hranicu 0,001%. Ja Vám ich sem tiež vypíšem, zvýrazním najčastejšie používané. Pretože to, že nevidíte na obale v zložení parfum, ešte neznamená, že tam žiadna vonná prísada nie je 😉

Vonné prísady/oleje/látky: alpha-isomethyl ionone, amyl cinnamal, amyl cinnamyl alcohol, anise alcohol, benzyl alcohol, benzyl benzoate, benzyl cinnamate, benzyl salicylate, butylphenyl methylpropional, cinnamal, cinnamyl alcohol, citral, citronellol, coumarin, eugenol, evernia furfuracea extract, evernia prunastri extract., farnesol, geraniol, hexyl cinnamal, hydroxycitronellal, hydroxyisohexyl-3-cyclohexene-carboxaldehyde, isoeugenol, limonene, linalool a methyl 2-octynoate.

Free from chemicals (“bez chemikálií”)

Toto je naozaj jeden veľký marketingový ťah. Zamyslel sa niekto niekedy nad tým, že aj voda je chemická látka/chemikália? Neexistuje produkt bez chemikálií/chemických látok a je to jeden z najzavádzajúcejších nápisov vôbec. Viac k tomu nie je čo dodať 😉

Vegetarian/Vegan (“vegetariánsky/vegánsky”)

Opäť tu nemáme žiadnu priamu definíciu/reguláciu/zákon tohto nápisu. Každá jedna spoločnosť, ktorá udeľuje certifikáciu, si tie pravidlá nastavuje svojvoľne. Napríklad PETA má list/zoznam ingrediencií, ktoré sa nesmú nachádzať vo výrobku, aby spoločnosti dostali tieto certifikáty, taktiež je nutné dokladať pôvod surovín a dodávateľov. Avšak niekedy môže byť obtiažne určiť, či je kozmetický produkt naozaj vegan/vegetarian bez certifikátu, alebo nie, keďže bežný spotrebiteľ nepozná pôvod použitých surovín.

Perservative Free (“bez konzervantov”)

Niektoré skincare alebo bodycare produkty na trhu sú naozaj bez konzervantov. Ale to je niečo, čo naozaj nechcete, pretože tie produkty sú ultrasuper náchylné na kontamináciu. Konzervanty v kozmetike zabezpečujú ich funkčnosť a používateľnosť, zatiaľ čo zachovávajú všetky bezpečné parametre výrobku. Samozrejme sú výrobky, ktoré nepotrebujú konzerváciu (napríklad čisté oleje, maslá a výrobky obsahujúce iba ich) ale akonáhle sa v produkte nachádza voda (aj gel je voda – napríklad aloe vera gel), tak výrobok musí byť zakonzervovaný. Inak hrozí kontaminácia baktériami a inými nečistotami, čo v konečnom dôsledku môže napáchať masívne škody na pokožke. Odporúčam sa vyhnúť len niektorým druhom konzervantov.

  • Konzervanty uvoľňujúce formaldehyd: DMDM Hydantoin, Diazolidinyl Urea, Imidiazolidinyl Urea, Quarterium-15 a 2-bromo-2-nitropropane-1,3-diol
  • Konzervanty Kathon CG: Methylisothiazolinone a Chloromethylisothiazolinone

Natural (“prírodné”)

Označenie Natural môže opäť znamenať všeličo. Nie je na to žiadna regulácia/definícia a istotu Vám zaručia jedine rôzne certifikáty. Medzi tie najznámejšie patria Ecocert, COSMOS standard, Natrue alebo The Soil Association. Opäť sa však stretávame s tým, že každá spoločnosť udeľujúca certifikáty ich udeľuje za iných podmienok (o tomto by som chcela napísať samostatný článok). Certifikácia produktov však je príliš nákladná a drahá a mnohé nielen slovenské firmy, vyrábajúce prírodnú kozmetiku, ju nemajú. I tak obsahujú len prírodné látky, prípadne látky, ktoré sú povolené na použitie v prírodnej kozmetike. V tom prípade sa stretneme s označením 100% natural, alebo 100% prírodné zloženie. Ostatné nápisy, ako “obsahuje prírodné zložky”, “obsahuje zložky rastlinného pôvodu”, “96% prírodných zložiek” a podobne, neznamená, že produkt je naozaj prírodný. Treba si dať preto pozor na interpretáciu a slogany, kedy výrobca upozorňuje “až” na 2-3 rastlinné zložky v zložení, ktoré má 30 látok.

Na čo by som ešte chcela upozorniť je fakt, že nie všetko prírodné = bezpečnejšie ako kozmetika s obsahom syntetických látok. Toto tvrdenie je len čiastočne pravda. Práve v prírode sa nachádza najviac kontaktných a iných alergénov, a každá citlivá či akákoľvek iná pokožka na nich reaguje inak.

Organic (“organické”)

Tento nápis znamená, že by prírodné látky v zložení mali byť organické, t.j. pestované bez chemických postrekov, pesticídov a podobne. Často sa stretávame i s tým, že je napísané “100% prírodné zloženie, 98% organického pôvodu”. Toto je transparentné komunikovanie zloženia výrobcom, kedy naozaj presne vieme, čo si na seba patleme, a dáva nám to najavo, že nie všetky látky sú organického pôvodu. V EÚ ale opäť neexistuje jednoznačná definícia/regulácia, a opäť je na spoločnostiach udeľujúcich certifikáty, aké má podmienky pre splnenie. V skratke, záleží len a len od nich, či v zložení s certifikátom povolia syntetické konzervanty, rafinované oleje a podobne.

Záver

Čo z tohto celého vyplýva? Pre bežného nakupujúceho je vhodné neveriť všetkým nápisom a obrázkom na obale, ale naozaj si reálne prečítať i zloženie. Jedine zloženie dáva najpresnejšiu informáciu o skutočných zložkách v produkte. Rozanalyzovať si látky, aktívne látky a doslova nakupovať s rozumom. Ja dúfam, že som Vám týmto článkom pomohla sa ako tak zorientovať v označovaní a sloganoch na krabičkách výrobkov 🙂 A ak by bol záujem, chystám sa Vám spísať nejaké základné tipy a triky, ako čítať a ako sa vyznať v zložení. Dajte mi určite vedieť či tu alebo na instagrame @b_b_w_k, či by Ste si taký článoček radi prečítali.

Majte krásny deň!

Vaša Katy

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *